1. Čo bolo pre Vás motiváciou študovať medicínu?
Keď sa nad tým tak zamyslím, spomínam si, že ako malé dieťa na otázku čím budeš, keď budeš veľká, som vždy odpovedala, že neviem, síce čím budem, ale viem, že určite nebudem doktorka. :-)
No ako sa hovorí, Božie cesty sú nevyspytateľné a ja som nakoniec skončila práve pri tomto povolaní. A musím povedať, že svoje rozhodnutie by som nemenila, i keď sú chvíle, kedy je to skutočne veľmi ťažké povolanie, no je to povolanie, ktoré so sebou prináša veľmi veľa pekného. Veď pre lekára nie je nič krajšie ako keď vidí výsledok svojej práce – zdravých a spokojných pacientov, vtedy zabudne na tie týždne – mesiace strávené nad knihami, nekonečné hodiny v nočných službách ...
2. Kde ste profesne pôsobili?
Po ukončení 1. Základnej školy vo Svidníku moje kroky viedli do budovy hneď vedľa, do budovy Gymnázia DH Svidník, kde som si spomedzi vyučujúcich predmetov najviac obľúbila hodiny biológie a chémie. A tak výber vysokej školy bol pre mňa jednoznačný – Lekárska fakulta UPJŠ, kde som úspešne zložila prijímacie skúšky. Počas štúdia na vysokej škole som absolvovala aj zahraničný študijný pobyt na oddelení kardiochirurgie v hlavnom meste Bulharska Sofia.
Po ukončení štúdia na vysokej škole som nastúpila na Interné oddelenie v nemocnici Svidník a po 2 rokoch praxe sa rozhodla zaradiť do predatestačnej prípravy na odbor Všeobecný lekár pre dospelých – po „našomu“ – obvoďák. :-) Počas posledných dvoch rokov som si v rámci predatestačnej prípravy „obišla“ všetky oddelenia a ambulancie v našej nemocnici i mimo nej, aby som získala dostatočný rozhľad k svojmu budúcemu zaradeniu. Po atestačnej skúške, ktorá ma čaká tento rok, by som rada ostala pôsobiť ako všeobecný lekár pre dospelých v našom meste a všetky nazbierané vedomosti a novinky, ktoré moderná medicína prináša zúročila v prospech pacientov.
3. Čo by ste odkázali všetkým zdravotníkom?
Že byť zdravotníkom, a je úplne jedno, či je to sanitár, ošetrovateľ, zdravotná sestra, záchranár, lekár je POSLANIE, nie povolanie... pretože, my zdravotníci sme jeden tím, v ktorom je každý z tejto kaskády nenahraditeľný a potrebný, aby sme mohli pacientom poskytovať čo najlepšie zdravotnú starostlivosť. A ten hrejivý pocit na srdiečku, keď vidíme v očiach pacienta vďačnosť, že ste mu pomohli, vypočuli, poradili, je to, prečo to robím ja a verím, že aj mnoho mojich kolegov.
Práve preto som aj prijala možnosť stať sa súčasťou pedagógov na Vašej škole, aby som mohla aj osobne vplývať na budúcu generáciu mladých zdravotníkov a aj cez svoje, i keď vzhľadom na môj vek ešte pomerne „skromné“ skúsenosti v porovnaní s mojimi staršími a podstatne skúsenejšími kolegyňami v oblasti medicíny, aby som ich motivovala k zodpovednému štúdiu, ukázať im, že medicína je krásna a motivovať ich, aby jej ostali verní aj po ukončení štúdia, pretože zdravotníkov potrebujeme všade, čo sa ukazuje aj v posledných mesiacoch.
